znak znak

Rímskokatolícka cirkev
Farnosť Suchá nad Parnou


Najstaršia zachovaná písomná zmienka o obci Suchá nad Parnou


„Alžbeta, vdova po Beenovi, synovi Iunda, podľa svedectva prepošta Filipa a kapituly ostrihomského kostola predáva svoje pozemky v Suchej nad Parnou, ktoré dostala ako veno od Jakova, syna Štefanovho, tomuže Jakovovi za 8 mariek striebra (no nielen za marky striebra). Prepošt Filip a kapitula ostrihomského kostola prajú všetkým, ktorí nazrú do tejto listiny, blaho v Pánovi. Obsahom tejto listiny rozhodli sme sa dať všetkým na známosť, že pani Alžbeta, dcéra komesa Šebastiána, vdova po Beenovi, Iundovom synovi, dostavila sa pred nás a vyznala, že pozemky, ktoré dostala ako veno od Jakova, Štefanovho syna, predala tomuže Jakovovi do večnej držby za osem mariek striebra. Do tejto finančnej sumy je zahrnutá jedna slúžka, zvaná Neste a jej syn Michal, jeden kôň, ďalší dobytok a striebro. Na žiadosť vyššie uvedenej panej ako svedectvo tohto predaja vydali sme citovanému Jakovovi túto listinu, potvrdenú silou našej pečate. Dané v roku Pána 1251 rukami magistra Pavla, kapitulného lektora v Ostrihome.“
(Listina sa nachádza v Maďarskom krajinskom archíve – MOL v Budapešti, sign.:DL 28895/A)



Dejiny obce od stredoveku po súčasnosť


Obec Suchá nad Parnou leží v Trnavskej pahorkatine, sčasti v doline potoka Podháj a Parná.Chotár obce o rozlohe 1438 ha sa rozkladá v nadmorskej výške 161 -231 m, stred obce v nadmorskej výške 174 m. Kataster obce hraničí na východe so Šelpicami, juhovýchodne a južne je Zvončín a Ružindol, západne obec Dlhá, na severe Košolná a Boleráz a na severovýchode Klčovany. Je vzdialená 7 km od Trnavy.Podľa niektorých archeologických nálezov predpokladá sa osídlenie už v neolite. Nájdené boli aj predmety z volutovej kultúry, paleontologické a potvrdené rímsko – barbarské sídlisko. Vznik obce nemožno určiť. Prvá písomná doložená správa o obci je síce z roku 1251, ale v nej sa hovorí o odpredaji pozemkov, ktoré už skôr tu mala v držbe vdova Alžbeta.Obec už v 13. storočí patrila panstvu na Červenom Kameni, menšie časti viacerým zemianskym rodinám. V r. 1463 kuriálny majetok Ulricha Norchana bol odpredaný Mikulášovi Sellendorfovi a jeho manželke za 110 zlatých flor. V tom istom roku kráľ Matej daroval Krištofovi Podmansederovi v Suchej zem a kúriu. Zemianska kúria s pôdou Juraja Halthammera bola v r. 1517 odpredaná Antonovi Fuggerovi na Červenom Kameni za 265 zlatých flor. V katastri obce mali pôdu aj rodiny Morickovcov, v 17. storočí Čefalay, Spacai, Levay, Dersffi, Balogovci a Pállfyovci.Už v 14. storočí sú známe vinohrady trnavských mešťanov. Pre niektoré neoprávnené zásahy panovník Ľudovít I. v r. 1365 prikázal zemepánom Červeného Kameňa, Svätého Jura a Modry, aby nerobili prekážky pri obrábaní vinohradov, zbere úrody, atď. Listina ostrihomského arcibiskupa Jána z Kaniže z 13.4.1413 potvrdzuje vinohrady Trnavčanov v Ružovej hore (in Monte Rosarium). Trnavčania si ustanovili aj dozorcu (unum magistrum mentanorum), ktorého volali pereg.V trnavských vinohradoch v Suchej mal okolo roku 1507 kamenný dom gróf Ján Pállfy a Martin Cobor z Ostrého Kameňa.Z urbárnych zápisov je zachovaný názov obce „Dűrenbach“ (r.1543). V  zápisoch z tejto doby sa vyskytujú priezviská ako Kreptzo, Matussowitz, Szimowitz, Surowich, Benowitz, Bartlowitz, Partl, Lukatzowitz, Kochel, Zemega a ďalšie. Obec mala v tomto období pravdepodobne okolo 300 obyvateľov.Po roku 1526 v dôsledku tureckých nájazdov bolo podľa zápisov 26 domov prázdnych.Centrom obce do päťdesiatych rokov 20. storočia bol kaštieľ. Dedičný majetok Pállfyovcov. Dnes na jeho mieste stojí Základná škola.V blízkosti bývalého kaštieľa, v centre obce stojí farský kostol sv. Martina. Rok erigovania farnosti nepoznáme, ale predpokladáme, že sa tak stalo už v 13. storočí, lebo po roku 1280 už poznáme meno farára. Do farnosti patria aj obce Košolná a Zvončín. Farská budova je z roku 1871. Na fare pôsobil národný buditeľ Ján Albrecht (1794-1829). Kostol bol pôvodne gotický, okolo kostola bol farský cintorín. Na jeho mieste bol vybudovaný nový kostol – stavba svätyne je z r. 1699-1700, baroková kostolná loď bola ukončená v r. 1708. Z bývalého kostola ostala masívna veža štvorcového pôdorysu, ktorá bola v r. 1735 nadstavená osembokým trupom a barokovo zastrešená. Hlavný oltár je barokový z 18.storočia. K cenným pamiatkam patrí bohato zdobená klasicistická kazateľnica a barokový oltár sv. Jána Nepomuckého. K najznámejším dejateľom v 20.storočí patria spisovateľ a prekladateľ Blahoslav Hečko (1915 - 2002 ), spisovateľ František Hečko (1905 – 1960), básnik a prekladateľ Viliam Turčány, nar. 24. februára 1928, známy futbalista a tréner Stanislav Jarábek, akademický maliar doc. Jozef Ilavský. V obci bola zriadená pamätná izba našim rodákom, ktorú sme slávnostne otvorili 24. júna 2006. K súčasným dejinám patrí bohatý kultúrny život. Najsilnejšie zastúpenie v ňom má Miešaný spevácky zbor, ktorý založil Zefirín Hečko (bližšie informácie v bulletine Speváckeho zboru suchovských žien vydanom v r . 2002). Zbor dnes vedie Ing. Alena Baranovičová

Zdroj: www.suchanadparnou.sk





PROSBA


Kto by mohol pomôcť pri zostavení histórie farnosti vhodnej na uverejnenie na tejto stránke, môže sa mi ozvať, alebo mi príspevok poslať.

Ďakujem.
administrátor
Valid XHTML 1.0 Transitional
Created & designed by Spusta (c) 2008.
All rights reserved.