Najstaršia zachovaná písomná zmienka o obci Suchá nad Parnou
„Alžbeta, vdova po Beenovi, synovi Iunda, podľa svedectva prepošta Filipa a kapituly ostrihomského kostola predáva svoje pozemky v Suchej nad Parnou, ktoré dostala ako veno od Jakova, syna Štefanovho, tomuže Jakovovi za 8 mariek striebra (no nielen za marky striebra). Prepošt Filip a kapitula ostrihomského kostola prajú všetkým, ktorí nazrú do tejto listiny, blaho v Pánovi. Obsahom tejto listiny rozhodli sme sa dať všetkým na známosť, že pani Alžbeta, dcéra komesa Šebastiána, vdova po Beenovi, Iundovom synovi, dostavila sa pred nás a vyznala, že pozemky, ktoré dostala ako veno od Jakova, Štefanovho syna, predala tomuže Jakovovi do večnej držby za osem mariek striebra. Do tejto finančnej sumy je zahrnutá jedna slúžka, zvaná Neste a jej syn Michal, jeden kôň, ďalší dobytok a striebro. Na žiadosť vyššie uvedenej panej ako svedectvo tohto predaja vydali sme citovanému Jakovovi túto listinu, potvrdenú silou našej pečate. Dané v roku Pána 1251 rukami magistra Pavla, kapitulného lektora v Ostrihome.“
(Listina sa nachádza v Maďarskom krajinskom archíve – MOL v Budapešti, sign.:DL 28895/A)
Dejiny obce od stredoveku po súčasnosť
Obec Suchá nad Parnou leží v Trnavskej pahorkatine, sčasti v doline potoka Podháj a Parná.Chotár obce o rozlohe 1438 ha sa rozkladá v nadmorskej výške 161 -231 m, stred obce v nadmorskej výške 174 m. Kataster obce hraničí na východe so Šelpicami, juhovýchodne a južne je Zvončín a Ružindol, západne obec Dlhá, na severe Košolná a Boleráz a na severovýchode Klčovany. Je vzdialená 7 km od Trnavy.Podľa niektorých archeologických nálezov predpokladá sa osídlenie už v neolite. Nájdené boli aj predmety z volutovej kultúry, paleontologické a potvrdené rímsko – barbarské sídlisko. Vznik obce nemožno určiť. Prvá písomná doložená správa o obci je síce z roku 1251, ale v nej sa hovorí o odpredaji pozemkov, ktoré už skôr tu mala v držbe vdova Alžbeta.Obec už v 13. storočí patrila panstvu na Červenom Kameni, menšie časti viacerým zemianskym rodinám. V r. 1463 kuriálny majetok Ulricha Norchana bol odpredaný Mikulášovi Sellendorfovi a jeho manželke za 110 zlatých flor. V tom istom roku kráľ Matej daroval Krištofovi Podmansederovi v Suchej zem a kúriu. Zemianska kúria s pôdou Juraja Halthammera bola v r. 1517 odpredaná Antonovi Fuggerovi na Červenom Kameni za 265 zlatých flor. V katastri obce mali pôdu aj rodiny Morickovcov, v 17. storočí Čefalay, Spacai, Levay, Dersffi, Balogovci a Pállfyovci.Už v 14. storočí sú známe vinohrady trnavských mešťanov. Pre niektoré neoprávnené zásahy panovník Ľudovít I. v r. 1365 prikázal zemepánom Červeného Kameňa, Svätého Jura a Modry, aby nerobili prekážky pri obrábaní vinohradov, zbere úrody, atď. Listina ostrihomského arcibiskupa Jána z Kaniže z 13.4.1413 potvrdzuje vinohrady Trnavčanov v Ružovej hore (in Monte Rosarium). Trnavčania si ustanovili aj dozorcu (unum magistrum mentanorum), ktorého volali pereg.V trnavských vinohradoch v Suchej mal okolo roku 1507 kamenný dom gróf Ján Pállfy a Martin Cobor z Ostrého Kameňa.Z urbárnych zápisov je zachovaný názov obce „Dűrenbach“ (r.1543). V zápisoch z tejto doby sa vyskytujú priezviská ako Kreptzo, Matussowitz, Szimowitz, Surowich, Benowitz, Bartlowitz, Partl, Lukatzowitz, Kochel, Zemega a ďalšie. Obec mala v tomto období pravdepodobne okolo 300 obyvateľov.Po roku 1526 v dôsledku tureckých nájazdov bolo podľa zápisov 26 domov prázdnych.Centrom obce do päťdesiatych rokov 20. storočia bol kaštieľ. Dedičný majetok Pállfyovcov. Dnes na jeho mieste stojí Základná škola.V blízkosti bývalého kaštieľa, v centre obce stojí farský kostol sv. Martina. Rok erigovania farnosti nepoznáme, ale predpokladáme, že sa tak stalo už v 13. storočí, lebo po roku 1280 už poznáme meno farára. Do farnosti patria aj obce Košolná a Zvončín. Farská budova je z roku 1871. Na fare pôsobil národný buditeľ Ján Albrecht (1794-1829). Kostol bol pôvodne gotický, okolo kostola bol farský cintorín. Na jeho mieste bol vybudovaný nový kostol – stavba svätyne je z r. 1699-1700, baroková kostolná loď bola ukončená v r. 1708. Z bývalého kostola ostala masívna veža štvorcového pôdorysu, ktorá bola v r. 1735 nadstavená osembokým trupom a barokovo zastrešená. Hlavný oltár je barokový z 18.storočia. K cenným pamiatkam patrí bohato zdobená klasicistická kazateľnica a barokový oltár sv. Jána Nepomuckého.
K najznámejším dejateľom v 20.storočí patria spisovateľ a prekladateľ Blahoslav Hečko (1915 - 2002 ), spisovateľ František Hečko (1905 – 1960), básnik a prekladateľ Viliam Turčány, nar. 24. februára 1928, známy futbalista a tréner Stanislav Jarábek, akademický maliar doc. Jozef Ilavský. V obci bola zriadená pamätná izba našim rodákom, ktorú sme slávnostne otvorili 24. júna 2006.
K súčasným dejinám patrí bohatý kultúrny život. Najsilnejšie zastúpenie v ňom má Miešaný spevácky zbor, ktorý založil Zefirín Hečko (bližšie informácie v bulletine Speváckeho zboru suchovských žien vydanom v r . 2002). Zbor dnes vedie Ing. Alena Baranovičová
Zdroje ďalších informácií
Podrobné informácie o farnosti a obciach farnosti:
Suchá nad Parnou 1251-2001, Kolektív autorov, vydal Obecný úrad Suchá nad Parnou vo vydavateľstve Tripsoft 2001, ISBN 80-968294-7-5
Z dejín farnosti Suchá nad Parnou, Viktor Mišuth, LOGOS ART KLUB 2012, ISBN 978-80-971029-0-6
Zvončín, Viktor Mišuth, vydal Obecný úrad Zvončín, ISBN 978-80-971229-5-9
Suchá nad Parnou - za zabudnutou minulosťou, Viktor Mišuth, DAJAMA 2014, ISBN 978-80-8136-027-5
Publikácie v ktorých sa obce farnosti spomínajú:
Mojej Trnave - K dejinám Trnavy a okolia, Jozef Šimončič, Vydal B-print 1998, nákladom mesta Trnavy, ISBN 80-967935-1-9
Trnava a okolie z neba, vydavateľstvo CBS 2020, ISBN 978-80-8144-269-8
Čarovné sakrálne pamiatky Slovenska, Martin Kmeť a kol., CBS 2020, ISBN 978-80-8144-279-7
Publikácie o osobnostiach pochádzajúcich z farnosti:
Rytier a pevec Viliam Turčány, Gabriela Spustová Izakovičová, RUAH 2018, ISBN 978-80-89604-37-1
František Hečko život a Červené víno, Magdaléna Hajnošová, DAJAMA 2015, ISBN 978-80-8136-047-3
Personálna bibliografia Viliama Turčányho, Etela Viskupičová, vydala Univerzitná knižnica v Bratislave 1997, ISBN 80-85170-21-3
Denníky 1938-1960, František Hečko, Mária Jančová, vydavateľstvo Marenčin PT 2011, ISBN 978-80-8114-079-2
Jozef Ilavský - obraz krajiny a človeka, Ľubomír Podušel, Media Esprit 2022, ISBN 978-80-974124-0-1
Polyvalentnosť poézie Gabriely Spustovej Izakovičovej, Michal Krauter, RUAH 2021, ISBN 978-80-60489-68-5
Jedna svieca nestačí, Ivana Hečková, Ringier Slovakia Media 2022, ISBN 978-80-974226-0-8
Pieseň vďaky Veľkňazovi Kristovi, Stanislava Ernstová OSU, vydavateľstvo Petra Spustu 2011, ISBN 978-80-970508-5-6
Osemdňová samota s Kristom Veľkňazom, Stanislava Ernstová OSU, RUAH 2015, ISBN 978-80-89604-18-0
Cestou všeobecného kňazstva, Stanislava Ernstová OSU, RUAH 2013, ISBN 978-80-89604-03-6
Cestou všeobecného kňazstva, Stanislava Ernstová OSU, Centra Aletti 2020, ISBN 978-80-7412-371-9
Beletria, v ktorej sa opisuje život regionu:
Červené víno (necenzurovaná verzia), František Hečko, vydavateľstvo Matice slovenskej 2013, ISBN 978-80-8115-155-
(pozn. dielo Červené víno, ktoré vyšlo pred r. 1990 bolo poznamenané cenzúrou totalitného režimu)
Prsteň mojej (starej) mamy, Gabriela Spustová Izakovičová, RUAH 2012, ISBN 978-80-89604-01-02
Domček na výslní, Gabriela Spustová Izakovičová, RUAH 2022, ISBN 978-80-89604-63-0
Bulletiny vydané pri výročiach:
Dychová hudba Suchovanka
Spevácky zbor suchovských žien a Suchovský spevácky zbor
Dobrovoľný hasičský zbor Suchá nad Parnou
Dobrovoľný hasičský zbor Košolná
TJ Vinohradník Suchá nad Parnou
TJ Družstevník Košolná
TJ Družstevník Zvončín
Farský časopis Duchovné ozveny
V časopise sa pravidelne zverejňujú príspevky o diani vo farnosti ako aj o histórii
Kompletný archív je k dispozícii na našej stránke v časti
PROSBA
Kto by mohol pomôcť pri zostavení histórie farnosti vhodnej na uverejnenie na tejto stránke, môže sa mi ozvať, alebo mi príspevok poslať.
Ďakujem.
administrátor
