História farnosti

Na tejto stránke: Dejiny farnosti · Kostoly a kaplnky · Kláštory a rehole · Farská knižnica · Rodáci v duchovnom povolaní · Publikácie

Listina z roku 1251

„Alžbeta, vdova po Beenovi, synovi Iunda, podľa svedectva prepošta Filipa a kapituly ostrihomského kostola predáva svoje pozemky v Suchej nad Parnou, ktoré dostala ako veno od Jakova, syna Štefanovho, tomuže Jakovovi za 8 mariek striebra. (…) Dané v roku Pána 1251 rukami magistra Pavla, kapitulného lektora v Ostrihome.“

Listina sa nachádza v Maďarskom krajinskom archíve (MOL) v Budapešti, sign. DL 28895/A.

Obec a farnosť od stredoveku

Obec Suchá nad Parnou leží v Trnavskej pahorkatine, sčasti v doline potokov Podháj a Parná, 7 km od Trnavy. Chotár s rozlohou 1438 ha sa rozkladá v nadmorskej výške 161 až 231 m. Podľa archeologických nálezov sa osídlenie predpokladá už v neolite; potvrdené je aj rímsko-barbarské sídlisko.

Obec už v 13. storočí patrila panstvu na Červenom Kameni, menšie časti viacerým zemianskym rodinám. Už v 14. storočí sú známe vinohrady trnavských mešťanov; listina ostrihomského arcibiskupa Jána z Kaniže z 13. apríla 1413 potvrdzuje vinohrady Trnavčanov v Ružovej hore (in Monte Rosarium). Z urbárnych zápisov je zachovaný názov obce „Dürenbach“ (1543), obec mala vtedy asi 300 obyvateľov. Centrom obce bol do päťdesiatych rokov 20. storočia kaštieľ Pálffyovcov, dnes na jeho mieste stojí základná škola.

V blízkosti bývalého kaštieľa stojí farský kostol sv. Martina. Rok erigovania farnosti nepoznáme, po roku 1280 však už poznáme meno farára. Farská budova je z roku 1871; na fare pôsobil národný buditeľ Ján Albrecht (1794 – 1829). Kostol bol pôvodne gotický, okolo neho bol farský cintorín. Dnešná svätyňa je z rokov 1699 – 1700, baroková loď bola ukončená v roku 1708 a veža nadstavená v roku 1735.

Dejiny farnosti

Stredovek

Najstarší záznam o farnosti pochádza od pápežského kolektora Gerarda Mutinu, ktorý v rokoch 1281 – 1286 spisoval príjmy uhorských farností. Zapísal aj suchovskú farnosť a jej farára Bartolomeja. Schematizmy ostrihomského arcibiskupstva uvádzajú ako rok vzniku farnosti 1240.

V rokoch 1332 – 1337 odviedol pápežský desiatok suchovský farár Jakub („Jacobus sacerdos de Soch“). V 13. storočí patrili k farnosti aj Dolné Orešany. Pred rokom 1397 sa farár kostola sv. Martina Pelegrinus sťažoval na orešanského plebána, že mu neodvádza príjmy. Košolnú a Zvončín uvádza ako filiálky vizitácia z roku 1673.

17. a 18. storočie

Matriky farnosti sa vedú od 12. júna 1637, keď tu pôsobil farár Ján Fabri. V rokoch 1637 – 1716 sú v nich zapísané aj krsty 32 habánov z Košolnej.

Storočie poznačili vojny. V septembri 1663 odvliekli turecké vojská do zajatia asi tristo Suchovčanov. Farár Anton Dendriacze (1665 – 1673) zapisoval do matriky zomrelých spätne, „ktorých si pamätám“. Po požiari, ktorý zničil kostol, faru aj zvony, dal uliať nové zvony a opraviť faru. V tom čase sa v suchovskom kaštieli zdržiaval Ferdinand Pálfi, neskorší čanádsky biskup. Často zastupoval farára a farnosti daroval vinohrady. Ako biskup vykonal v Suchej v roku 1673 kanonickú vizitáciu.

Za farára Juraja Suhaya (1698 – 1710 a 1711 – 1714), rodáka zo Suchej, sa postavil dnešný kostol sv. Martina. Imrich Reva (1726 – 1772) bol farárom 46 rokov a pričinil sa o nadstavbu veže. Farár František Pamár (1715 – 1716) bol predtým očitým svedkom slzenia obrazu Panny Márie v Trnave v roku 1708 a pri tejto udalosti ako kňaz zotrel slzy z obrazu. Ladislav Ribonič (1772 – 1791) sa staral o školu a katechizoval dve rómske osady, ktorých jazyk ovládal. Reva, Ribonič aj Ján Albrecht sú pochovaní v krypte kostola.

19. storočie

Farár Ján Albrecht (1794 – 1829), bernolákovec a dekan, žiadal pre rozľahlú farnosť kaplána. Na kaplánsku stanicu zložil základinu 1500 zlatých, rovnakou sumou prispel gróf Ján Pálfi. Kaplánka vznikla v roku 1803. Albrecht získal pre farnosť z Ríma aj relikvie sv. Františky Rímskej. Napoleonské vojny priniesli ubytovanie tisícov vojakov v dedinách a drahotu.

V rokoch 1871 – 1872 dal gróf Ján Pálfi postaviť novú faru. Farár Ladislav Horváth (1870 – 1907) podporoval katolícke spolky. Od roku 1870 pôsobil Spolok sv. Vojtecha, od roku 1872 Modlitebný spolok sv. Cyrila a Metoda. Horváth dal opraviť farský kostol, v roku 1875 kostol vo Zvončíne a v roku 1883 kostol v Košolnej. Od 10. do 17. januára 1897 mali vo farnosti ľudové misie lazaristi.

20. a 21. storočie

V rokoch 1940 – 1941 vychádzal farský mesačník „Suchovský hlas“, ktorý vydával správca školy Štefan Novák. Po roku 1948 obmedzil komunistický režim náboženský život. Procesie boli zakázané a farár nesmel navštevovať chorých v nemocnici, ktorá vznikla v bývalom kláštore uršulínok.

Farár Martin Ondroš (1946 – 1984) pochádzal z Habovky. Predtým bol tajomníkom biskupa Pavla Jantauscha v Trnave a počas vojny zachránil viacerých ľudí židovského pôvodu pred transportom. Pracoval v celoslovenskej katechetickej komisii. Kardinál Ján Chryzostom Korec na neho spomínal ako na starostlivého a neobyčajne presného kňaza. Za jeho pôsobenia bol kostol v roku 1949 opravený a 13. novembra 1949 ho posvätil biskup Michal Buzalka.

Za farára Jozefa Kolpáka (1984 – 2000) postavili veriaci v roku 1991 nový kríž vo Zvončíne. V rokoch 1993 – 1994 prešiel generálnou opravou kostol v Košolnej. Farár Peter Cibira (2000 – 2009) dal v rokoch 2001 – 2003 opraviť faru a potom aj farský kostol. Obnovený kostol posvätil 13. novembra 2005 na hodovú nedeľu emeritný biskup Dominik Tóth. V roku 2008 sa vymenila strešná krytina. V Košolnej posvätil 25. novembra 2007 arcibiskup Ján Sokol nový kostol. Od februára 1998 vychádza farský časopis Duchovné ozveny.

Zoznam farárov a kaplánov je na stránke Kňazi.

Kostoly a kaplnky

Kostol sv. Martina v Suchej nad Parnou

Starší kostol. Podľa urbára z roku 1543 stál kostol mimo dediny a obklopoval ho cintorín s múrom. Vizitácia z roku 1555 uvádza, že kostol bol po opravách znova posvätený a mal šindľovú strechu. Patrónmi boli vtedy Fuggerovci z Červeného Kameňa. Okolo rokov 1575 – 1580 sa na stavbu kostolnej veže predalo takmer 58-tisíc tehál. V roku 1634 dal gróf Ján II. Pálfi zhotoviť nový drevený oltár a pôvodný hlavný oltár odviezli do kostola sv. Margity v Dlhej. Vizitácia z roku 1694 opisuje kostol ako malý a uvažuje o jeho rozšírení.

Dnešný kostol. Farár František Kolenič (1696 – 1698) chcel kostol rozšíriť. Jeho nástupca, rodák Juraj Szuhay, dal namiesto rozšírenia postaviť celkom nový barokový kostol. Svätyňa vznikla v rokoch 1699 – 1701, loď v rokoch 1699 – 1708. Zo starého kostola ostala veža, ktorú v roku 1735 nadstavili osembokým trupom a barokovo zastrešili. Na stavbe sa okrem Pálfiovcov podieľali aj ďalší dobrodinci. V roku 1728 darovali Gabriel Nedeczky a Jana Palusková na hlavný oltár zlaté a strieborné svietidlá. Kostol poškodili rákociovské boje a podľa vizitácie z roku 1731 ho potom opravovali. Pod loďou je krypta, ktorú dala postaviť Františka Pálfiová, sestra biskupa Ferdinanda Pálfiho. Opravovali ju v rokoch 1731 a 1750. Sú v nej pochovaní farári Imrich Reva, Ladislav Ribonič a Ján Albrecht.

Víťazný oblúk a fresky. Rok dostavby kostola zaznamenal farár Szuhay nápisom s chronostichom na víťaznom oblúku: DIVO MARTINO PRETIO ARAE RECENTER ERECTA (1708). Nápis neskôr premaľovali. Okolo roku 1970 vymaľoval oblúk akademický maliar Milan Chovanec, maľba zobrazuje Horu Premenenia s Eliášom, Mojžišom a anjelmi. Kostol nanovo vymaľoval v roku 1940 Ján Goga z Hlohovca. Nitriansky maliar Edmund Massányi vtedy namaľoval na strop technikou pravej fresky Ružencovú Pannu Máriu, Poslednú večeru a Kalváriu.

Oltáre. Barokový hlavný oltár z roku 1713 konsekroval v roku 1779 biskup Juraj Richvaldský. Obraz patróna sv. Martina na ňom namaľovala v roku 1959 akademická maliarka Edita Ambrušová, žiačka Martina Benku. Medzi stĺpmi stoja sochy sv. Štefana, Gerharda, Vojtecha a Ladislava z roku 1756. Vizitácia z roku 1756 uvádza tri bočné oltáre: sv. Jána Nepomuckého, Sedembolestnej Panny Márie a sv. Františka Xaverského. Oltár sv. Františka Xaverského a oltár Panny Márie Mariazellskej konsekroval v roku 1759 biskup Anton Révay. Dnes stojí vľavo barokový oltár sv. Jána Nepomuckého s baldachýnom, obnovený v roku 1779, so sochami sv. Alexandra a sv. Františka Assiského. Vpravo je oltár Lurdskej Panny Márie so sochami sv. Jána Krstiteľa a sv. Alžbety Durínskej. Na pilieroch stoja sochy sv. Jozefa, sv. Antona Paduánskeho a Srdca Ježišovho a Srdca Panny Márie. K cenným pamiatkam patrí aj klasicistická kazateľnica z roku 1841 s reliéfom Krista na rečnisku.

Vitráže. Pri obnove kostola v roku 2005 dostalo presbytérium nové vitrážové okná so sv. Martinom a sv. Notburgou. Navrhol ich rodák, akademický maliar Jozef Ilavský, a vytvoril vitrážista Yaro Kupčo.

Organ. Po roku 1855 opravoval organ organár Samuel Wagner zo Slovenského Pravna. Ďalší organ pochádzal z roku 1886. V roku 1959 ho nahradil nový nástroj od firmy Rieger-Kloss z Krnova. Pri jeho návrhu spolupracoval organológ prof. Ernest Riegler-Skalický. Organ kolaudovali 20. septembra 1959. Generálnu opravu mal od júla 1990 do mája 1991.

Zvony. Zvony starého kostola zničil v roku 1637 požiar. Farár Anton Dendriacze dal v roku 1665 uliať dva nové a v roku 1666 požehnal čanádsky biskup Hyacint Macripodany štyri zvony. V roku 1714 boli na veži dva zvony, v roku 1731 štyri a v roku 1782 päť. Zachovali sa nápisy zvonov z rokov 1731 (dar Imricha Révaya), 1748 (dar Františka Farkasa a Márie Varalanyi), 1765, 1769 a 1771. Posledné dva ulial trnavský zvonár Matej Orfandl. V roku 1916 zobrali dva zvony na vojnové účely. Farár Vavrinec Petrovič potom zadovážil z milodarov farníkov nové zvony, ktoré ulial Alojz Kurbel v Trnave: v roku 1926 zvon na úctu sv. Martina a v roku 1928 na úctu Nepoškvrneného Srdca Panny Márie. Tretí zvon uliali bratia Fischerovci v Trnave.

Opravy v 20. a 21. storočí. Od augusta do novembra 1949 kostol opravili zvnútra aj zvonka. Práce skončili na sviatok sv. Martina a 13. novembra 1949 požehnal kostol a vežu pomocný biskup Michal Buzalka. V roku 2005 zreštaurovali oltáre a sochy a 13. novembra 2005 požehnal obnovený kostol emeritný biskup Dominik Tóth. Od augusta do novembra 2008 opravili vežu a krov a vymenili krytinu.

Cintorín. Pri starom kostole pochovávali veriacich zo Suchej, Košolnej aj Zvončína. Nový cintorín na konci dediny požehnal v roku 1779 hornoorešiansky farár Adam Markovič. Starý cintorín s múrom definitívne zrušili za farára Pavla Istvánfiho (1791 – 1794). Vtedy vznikli cintoríny aj v Košolnej a vo Zvončíne. Ústredný kamenný kríž na suchovskom cintoríne je z roku 1889 a na Všetkých svätých sa pri ňom konajú pobožnosti.

Kostol Povýšenia Svätého kríža v Košolnej

Košolná patrila k suchovskej farnosti oddávna, no dlho nemala vlastný kostol. Barokový kostolík postavili v roku 1732 z milodarov veriacich. Najviac prispel roľník Andrej Štrbík, ktorý kostolu daroval aj pole. Pripomína to latinský nápis nad oltárom s jeho menom, rokom 1732 a rokom obnovy 1803. Podľa vizitácie z roku 1756 mali Štrbíkovi potomkovia pole obrábať a starať sa o opravy kostola. Sv. omša sa tu slávila každoročne na sviatok patróna. Hlavný oltár z roku 1732 má obraz Povýšenia Svätého kríža. V rokoch 1878 – 1883 kostol prestavali, ako pripomína nápis na víťaznom oblúku, a v rokoch 1993 – 1994 ho obnovili. Dva zvony z veže požehnal v roku 1746 biskup Anton Révai, v prvej svetovej vojne ich však zrekvirovali. Dnes visí vo veži zvon z roku 1797 od trnavského zvonára Karola Filgradera a zvon z roku 1932 od bratov Fischerovcov, ktorý venovali veriaci z Košolnej.

Starý kostolík mal len asi 50 miest na sedenie. Základný kameň nového kostola posvätil pápež Ján Pavol II. 22. apríla 1990 počas svojej prvej návštevy Slovenska. Stavba sa začala 4. júna 2004 a 25. novembra 2007 kostol požehnal trnavský arcibiskup Ján Sokol. Navrhol ho architekt Gabriel Zajíček. Obetný stôl, svätostánok, ambónu a kríže vytvoril akademický sochár Dušan Králik, krížovú cestu výtvarníčka Eva Ploczeková. Kostol nemá vežu a jeho tvar s pôdorysom polelipsy pripomína Noemovu archu, symbol nádeje a záchrany. Dominantou obce ostáva veža starého kostola.

Za obcou pri ceste do Dolných Orešian stojí kaplnka Matky Božej ustavičnej pomoci s letopočtom 1824. Je však staršia, opravovali ju už v roku 1808 a v roku 1812 na ňu Juraj Hulák s manželkou Annou zložili základinu. Vizitácia z roku 1761 spomína v Košolnej dve malé kaplnky, sv. Anny a Panny Márie Bolestnej. Na oltári kaplnky je soška Panny Márie Mariazellskej. Daroval ju rodnej obci keramikár Ignác Bizmayer. V obci a chotári stoja štyri kamenné kríže: na cintoríne z roku 1810, pri kostole z roku 1923, pri odbočke na Dlhú z roku 1874 a pri ceste do Dlhej z roku 1898, ktorý v roku 2010 nahradil nový drevený kríž. Korpus na jednom z dvoch drevených krížov v obci namaľoval akademický maliar Jozef Ilavský.

Kostol sv. Anny vo Zvončíne

V strede dediny stála od roku 1716 malá zvonica s drevenou vežičkou a jedným zvonom, ktorý kúpil Adam Heriban. Kostol s vežou postavili v klasicistickom štýle v roku 1794. Najväčšiu zásluhu na stavbe mala grófka Mária Gabriela Pálfiová, rodená kňažná Colloredo, vdova po Jánovi Pálfim. Tretinu materiálu získali zo zrušenej kaplnky sv. Anny pri farskom kostole, zvyšok darovala grófka. Na kostol previedla aj príjmy, ktoré dovtedy patrili kaplnke. Kostol požehnal 8. júla 1794 dekan Martin Palšovič. Prvú slávnostnú sv. omšu na sviatok patrónky slúžil už nový farár Ján Albrecht. V roku 1795 venovala obec kostolu pasienok a zaviazala sa ho obrábať. Výmaľbu dokončili v roku 1798, organ kúpili v roku 1810 a ďalší v roku 1886.

Vo veži visia dva zvony. Menší je z roku 1802 od Karola Filgradera a je zasvätený sv. Vendelínovi. Väčší uliali v roku 1928 bratia Fischerovci z milodarov obyvateľov Zvončína a je na ňom reliéf sv. Anny s Máriou. V roku 1875 kostol prestavali a hlavný oltár dostal dnešnú podobu so sochami Panny Márie a sv. Anny s Ježiškom. Z pôvodného oltára ostali barokové sochy sv. Barbory a sv. Jána Nepomuckého. Pri víťaznom oblúku je obraz sv. Anny, ako učí Máriu, z konca 18. storočia. Pred ním stojí oltárik sv. Terézie z Lisieux. Na druhej strane je oltárik sv. Alojza Gonzagu a obraz sv. Martina z roku 1844, ktorý ako votívny dar objednal Štefan Habala.

V roku 1939 navrhol architekt Michal Milan Harminc rozšírenie kostola, pre nedostatok peňazí sa však neuskutočnilo. V rokoch 1939 – 1945 slúžili vo Zvončíne každú nedeľu sv. omšu saleziáni z Trnavy. Po požiari od sviečky 14. januára 1987 zreštaurovali oltár a opravili vežu. V roku 1999 pristavali sakristiu a zväčšili vstup, v roku 2001 posunuli hlavný oltár a kostol vymaľovali. V rokoch 2010 – 2011 dostal kostol novú omietku a strechu. Na cintoríne stojí kríž z roku 1811, v obci kríže z rokov 1885, 1949 a 1991. Pri ceste na Trnavu stojí Božia muka a pri ceste na Suchú rokoková socha sv. Jána Nepomuckého z 2. polovice 18. storočia. Obe sú zakreslené už na mape z roku 1782.

Kaplnky v Suchej nad Parnou

Kaplnka Navštívenia Panny Márie v Ružovej doline. Kaplnku dal postaviť trnavský mešťan a senátor Michal Pontel s manželkou Julianou na Veľkej hore, ktorú trnavskí vinohradníci kúpili od Pálfiovcov. Dokončili ju 8. júla 1729 a 27. júla 1730 ju konsekroval svätiaci biskup Imrich Esterházi. Sochy sv. Juraja, Martina, Donáta a Urbana na oltári daroval biskup Andrej Kűrtőssy, ktorý dal kaplnku aj pokryť plechom. Oltárny obraz Navštívenia Panny Márie je z roku 1857. Od roku 1731 sa tu slávili sv. omše na šesť mariánskych sviatkov, najmä v čase oberačiek. Kaplnku v roku 1906 prevzali jezuiti a v roku 1929 ju renovovali. Nad vchodom je plastika kríža so srdcom a tŕňovou korunou a nápis O SACRATISSIMUM COR REDEMPTORIS NOSTRI JESU CHRISTI PROTEGE HANC DOMUM. Keď v apríli 1950 rehole zrušili, farár Martin Ondroš z nej preniesol Najsvätejšiu sviatosť do farského kostola. Od roku 1990 kaplnku opäť spravujú jezuiti. Prvá sv. omša po obnove bola 25. mája 1991. Odvtedy sa sv. omše slúžia na sviatok sv. Urbana a na sviatok Navštívenia Panny Márie a stretávajú sa pri nich farníci v suchovských krojoch. V roku 2003 kaplnku zrekonštruovali. Maľby Zvestovania, Narodenia Pána, Zoslania Ducha Svätého a Korunovania Panny Márie namaľovali Peter Čambál, Dušan Strečanský a Kamil Zachar. 6. júla 2003 ju požehnali pátri Emil Váni a Vladimír Pavla SJ s farárom Petrom Cibirom. Na jar 2011 dostala veža medenú strechu.

Kaplnka sv. Floriána pri odbočke na Zvončín v Hoštákoch. Spomína sa už v roku 1860. Začiatkom apríla 1945 ju poškodil sovietsky tank. Novú kaplnku postavili v novembri 1946 podľa projektu Ústrednej katolíckej kancelárie a do základov uložili pamätnú listinu. Na sviatok sv. Floriána 4. mája 1947 k nej išla procesia a kaplnku požehnal generálny vikár Mons. Jozef Minárik. Veriaci ju neskôr opravili a 4. mája 2003 ju znova požehnal farár Peter Cibira.

Kaplnka Svätého kríža na cintoríne z roku 1894. Na jednoduchom drevenom oltári je kríž a pod ním obraz Mariazellu. Je v nej pochovaný farár Ladislav Horváth († 1907) a jeho matka Judita.

Kaplnka sv. Urbana stojí vo viniciach v Špígloch nad kaplnkou v Ružovej doline. Postavili ju okolo roku 1708 a vizitácia z roku 1714 ju uvádza ako zasvätenú Navštíveniu Panny Márie a sv. Urbanovi. Podľa farára Albrechta ju založil farár Juraj Szuhay z materiálu starého kostola. Na sviatok sv. Urbana k nej prichádzali procesie zo Suchej aj z okolitých obcí. Neďaleko stojí Božia muka z konca 19. storočia s rovnakou plastikou kríža so srdcom ako na kaplnke.

Zaniknuté kaplnky. Pri farskom kostole stála kaplnka sv. Anny, ktorú dal v roku 1708 postaviť zvončiansky roľník Adam Heriban. Konsekrovaná bola v roku 1717 a na sviatok sv. Anny sa v nej konala odpustová slávnosť. Po zrušení starého cintorína ju rozobrali a materiál použili na kostol vo Zvončíne. Na cintoríne stála aj kaplnka sv. Františka Xaverského, konsekrovaná v roku 1672. Farár Ján Česnekovič jej v roku 1680 venoval vinohrad. Vizitácia z roku 1731 ju už neuvádza.

Sochy a kríže v Suchej nad Parnou

• Immaculata (Nepoškvrnené počatie Panny Márie) neďaleko kostola. Baroková socha má na podstavci letopočet 1805 a rok premiestnenia 1884, pôvodne stála pri kamennom moste. Obnovili ju v roku 2001.
• Sv. Barbora z roku 1792, baroková socha neďaleko kostola.
• Sv. Ján Nepomucký pri kamennom moste cez Parnú v Hoštákoch, z roku 1805. Po prechode frontu ju zhodili do potoka.
• Sv. Vendelín, ochranca stád, pri zastávke v Ružovej doline, z roku 1872. Kedysi k nemu chodievala v nedeľu po sviatku sv. Vendelína procesia. Obnovili ho v roku 2010.
• Sv. Urban, patrón vinohradníkov, pred kaplnkou v Ružovej doline. Sochu dal postaviť v roku 1808 Jozef Zábranský a založil aj fundáciu, aby farár v prvú nedeľu po sv. Urbanovi slúžil pri kaplnke sv. omšu. Nápis na podstavci prosí svätca o ochranu viníc pred krupobitím.
• Kalvária v časti Majer. Pôvodne väčší celok na pozemkoch Pálfiovcov začali v roku 1949 búrať. Zachovalo sa barokové súsošie z roku 1757: kríž s Ukrižovaným, Panna Mária, Mária Magdaléna a sv. Ján. Súsošie obnovili v rokoch 2009 – 2010 a soche sv. Jána doplnili kópiu chýbajúcej hlavy.
• Misijný kríž pri vchode do kostola s letopočtami 1813 a 1913. Pripomína ľudové misie: v roku 1897 ich viedli lazaristi, v roku 1921 redemptoristi a v roku 1945 jezuiti.
• Cholerový kríž z roku 1866 pripomína epidémiu cholery. Po obnove stojí pred farou a požehnali ho 23. júna 1991.
• Polnického kríž medzi Ružovou a Vlčou dolinou. Kamenný kríž od trnavského sochára Mikuláša Machalu z roku 1933 nahradil drevený kríž z roku 1901. Na podstavci je nápis „Zdrav buď, svätý krížu Kristov. Tys ku spáse cestou istou.“ Na Zelený štvrtok večer sem prichádzajú veriaci rozjímať o umučení Pána.
• Liatinový kríž z roku 1908 pri ceste do Zvončína neďaleko kaplnky sv. Floriána.

Kláštory a rehole vo Vlčej a Ružovej doline

Uršulínky. V roku 1910 kúpila predstavená trnavských uršulínok sr. Jozefína Šlosárová Kanovičovu vilu vo Vlčej doline ako miesto na odpočinok pre choré sestry. V rokoch 1923 a 1928 dom rozšírili a pribudla v ňom veľká kaplnka. V apríli 1931 vilu predali spasiteľkám. V roku 1941 si uršulínky postavili nový dom v Ružovej doline, dokončili ho 6. novembra 1941 a 7. decembra 1941 v ňom kanonik Jozef Straka požehnal kaplnku. K pozemku patrila aj Čapkovičova vila, ktorú štát v novembri 1948 zhabal a v roku 1985 zbúrali. Pri prechode frontu v apríli 1945 museli sestry kláštor opustiť. Dve sestry učili v suchovskej škole, v júni 1950 však všetky rehoľné učiteľky prepustili. 29. augusta 1950 sestry odviezli do sústreďovacieho tábora v Modre a v roku 1953 zriadili v kláštore liečebňu TBC. Dom vrátili rehole 2. februára 1998. 10. novembra 1998 sem prišlo 36 sestier z Kostolnej-Záriečia. Dnes v kláštore žijú najmä staršie a choré sestry. Kaplnka sv. Jozefa v kláštore slúži aj farníkom. Lurdskú jaskyňu, postavenú ku 150. výročiu zjavení v Lurdoch, požehnal 23. mája 2008 pomocný trnavský biskup Ján Orosch.

Spasiteľky. Kongregácia sestier Najsvätejšieho Spasiteľa kúpila v roku 1931 Kanovičovu vilu ako zotavovňu pre sestry. Prvé sestry prišli 10. apríla 1931, v roku 1938 ich tu žilo jedenásť. Pomáhali v škole, opatrovali chorých a dom slúžil aj na duchovné cvičenia. Po bombardovaní Bratislavy v roku 1944 sa sem presťahovali sestry aj novicky z Bratislavy. 28. septembra 1944 slávil v ich kaplnke jubilejnú sv. omšu ich superior prof. Štefan Zlatoš. V apríli 1945 dom tri týždne obsadili sovietski vojaci. V auguste 1950 sestry odviezli do Pruského a majetok zhabali. V ich dome bol potom až do 5. októbra 1950 takzvaný kárny kláštor pre internovaných kňazov, z ktorého previezli do Nových Zámkov teológa a kazateľa Jozefa Búdu. Dom neskôr slúžil ako učilište a sklad a vilu zbúrali. Zachovala sa jedna z vedľajších budov. V roku 2003 umiestnili do torza bývalej kaplnky sochu Lurdskej Panny Márie.

Jezuiti. Spoločnosť Ježišova mala v Ružovej doline vinohrad už od roku 1883 a okolo roku 1891 si tu postavila vilu na rekreáciu. Od roku 1906 spravovali jezuiti aj kaplnku Navštívenia Panny Márie. Pri prechode frontu sa vo vile asi týždeň zdržiaval štáb sovietskej armády. Ako mladý seminarista sem v rokoch 1944 – 1945 chodieval aj neskorší kardinál Ján Chryzostom Korec. Po roku 1948 tu bývali jezuiti, ktorí budovu chránili pred zhabaním, a pripravovali tu časopisy a knihy. V noci z 13. na 14. apríla 1950 jezuitov odviezli a majetok zhabali. Vilu po roku 1989 vrátili, pre zlý stav ju však zbúrali. Uprostred viníc stojí dodnes veža, ktorú v roku 1947 postavil jezuitský brat Vendelín Patúc ako vodojem a strážnu vežu.

Františkáni. Trnavský kanonik Jozef Straka kúpil v roku 1925 v Ružovej doline dom s vinicou. V roku 1933 ho venoval ako základinu pre nový kostol na trnavskom Tulipáne, ktorého farnosť od roku 1942 spravovali františkáni. Po roku 1950 im majetok zhabali.

Farská knižnica

Farská knižnica mala začiatkom 90. rokov 20. storočia 1982 titulov. Najstaršie sú tri prvotlače (inkunábuly) z 15. storočia: kázne Jána Herolta (Kolín 1489), kázne Gabriela Biela (Tübingen 1499) a Summa angelica Angela z Clavasia (Benátky 1487). Mnohé knihy patrili suchovským farárom, napríklad Jánovi Albrechtovi, Ladislavovi Horváthovi a Františkovi Petríkovi.

Rodáci v duchovnom povolaní

Kňazi

Zo Suchej nad Parnou

• Štefan Szuhay (1551 – 1608), arcibiskup, diplomat a cirkevný hodnostár
• Pavol Shuhay SJ (nar. okolo 1620), jezuitský dramatik
• Ján Čiba († 1673), farár v Suchej v rokoch 1645 – 1648
• Štefan Čiba SJ (1672 – 1719), univerzitný profesor a prírodovedec
• Juraj Suhay, farár v Suchej, za ktorého sa postavil dnešný kostol
• Ján Suhai (nar. okolo 1642), farár vo Veľkých Kostoľanoch a v Dlhej
• Juraj Suhai SJ (nar. okolo 1668)
• Ján Polakovič (nar. 1687), farár v Suchej v rokoch 1714 – 1715
• Pavol Hubaczius (17. storočie), farár v Slovenskom Grobe
• Michal Imrich Šustovič († 1710)
• Jozef Babiak SDB (1900 – 1980)
• Silvester Taliga SDB (1901 – 1969), profesor a knihovedec v Ríme
• Karol Pluhár SDB (1908 – 1989)
• Libor Horváth (1913 – 1997), dekan
• František Kosnáč CM († 2001), kňaz lazaristov
• Jozef Cisár, kaplán v Oščadnici, pochovaný v Suchej

Z Košolnej

• Gerard Michal Pobjecký OFM (1637 – 1721), františkán a náboženský spisovateľ
• Andrej Anton Dobšovič († 1719), farár vo Veselom, v Závode a v Moravskom Svätom Jáne
• Pavol Hrčka (1848 – 1923), farár v Zubáku
• Ján Martinkovič (nar. 1860), farár vo Voderadoch a v Sládkovičove
• Justín František Hrčka OFM (1901 – 1977), kazateľ a ľudový misionár

Zo Zvončína

• Juraj Novosedlík (17. storočie), farár vo Vesteniciach a v Gajaroch
• Imrich Habala (1713 – 1758), farár v Závade, Ružindole a Zavare
• Klement Habala OFM (1803 – 1847), gymnaziálny profesor a autor učebníc
• Rafael Habala OFM (1806 – 1865), lektor teológie a kazateľ, bernolákovec
• Rudolf Cisár (19. storočie), farár v Merašiciach
• František Miklošovič (1888 – 1969), farár v Brodne, väznený v roku 1949
• Jozef Hrčka (1912 – 1994), dekan
• Štefan Janec SDB (1920 – 2006)

Rehoľné sestry a bratia

Skratky: OSU – uršulínky, SPraem – premonštrátky, SJ – jezuiti, OFM – františkáni, CM – lazaristi, SDB – saleziáni.

Zo Suchej nad Parnou

• Sr. Mária Sidónia Bartonieková OSU (1865 – 1898)
• Sr. Tarzícia Babiaková OSU (1899 – 1983)
• Sr. Anastázia Babiaková OSU (1903 – 1997)
• Sr. Adorata Miklošovičová SDR (1900 – 1971)
• Sr. Gerarda Pluhárová SPraem (1906 – 1983)
• Sr. Katarína Pluhárová SPraem (1907 – 1947)
• Sr. Pavlína Ilavská SPraem (1908 – 1992)
• Sr. Laurentia Minarovičová SPraem (1909 – 1987)
• Sr. Emília Babiaková SPraem (1910 – 1991)
• Sr. Lidvina Pluhárová SPraem (1910 – 1997)
• Sr. Teodora Kráľovičová CSSsS (1910 – 2000)
• Sr. Lucia Šajbidorová SPraem (1914 – 2002)
• Sr. Erna Pluhárová CJ (1915 – 1984)
• Sr. Benigna Pluhárová SPraem (1919 – 1965)
• Fr. Jukundián Fandel OFM (1895 – 1964), brat v službe Antoniána v Ríme
• Fr. Ján Ježovít SDB (1909 – 1994), misionár 37 rokov v Číne a 24 rokov v Thajsku
• Fr. Vendelín Kosnáč CM (1914 – 1978)
• Fr. Pavol Ftáčnik OFM († 1994)

Z Košolnej

• Sr. Agneša Štrbíková (nar. 1892), rehoľná sestra vo Viedni
• Sr. Kazimíra Lipovská OSU (1909 – 2007)
• Sr. Ľudvika Tomašovičová SPraem (1913 – 2001)
• Sr. Žofia Belicová SPraem (1913 – 1983)
• Sr. Lujza Viskupovičová SSpS (1928 – 2009)
• Fr. Evarist Tomašovič OFM (nar. 1882)

Zo Zvončína

• Sr. Vojtecha Polakovičová SPraem (1900 – 1978), predstavená kláštora vo Vrbovom, väznená v 50. rokoch a v roku 1968 rehabilitovaná
• Sr. Milona Hrčková SPraem (1905 – 1980)
• Sr. Brunona Habalová SPraem (1912 – 2003)
• Sr. Mechtilda Dobšovičová FDC (1913 – 2008)
• Fr. Faust Fandel OFM (nar. 1888)

Osobnosti

K najznámejším rodákom 20. storočia patria spisovateľ František Hečko (1905 – 1960), prekladateľ Blahoslav Hečko (1915 – 2002), básnik a prekladateľ Viliam Turčány (1928 – 2021), futbalista a tréner Stanislav Jarábek a akademický maliar doc. Jozef Ilavský. Pamätná izba rodákov bola otvorená 24. júna 2006.

Publikácie o farnosti

Knihy sú zoradené podľa témy. Kód ISBN pomôže knihu nájsť v knižnici alebo v kníhkupectve.

Dejiny farnosti a obcí

• Suchá nad Parnou 1251 – 2001. Kolektív autorov. Obecný úrad Suchá nad Parnou, Tripsoft 2001. ISBN 80-968294-7-5
• Viktor Mišuth: Z dejín farnosti Suchá nad Parnou. LOGOS ART KLUB 2012. ISBN 978-80-971029-0-6
• Viktor Mišuth: Zvončín. Obecný úrad Zvončín. ISBN 978-80-971229-5-9
• Viktor Mišuth: Suchá nad Parnou – za zabudnutou minulosťou. DAJAMA 2014. ISBN 978-80-8136-027-5

Publikácie, v ktorých sa obce farnosti spomínajú

• Jozef Šimončič: Mojej Trnave – K dejinám Trnavy a okolia. B-print 1998, nákladom mesta Trnavy. ISBN 80-967935-1-9
• Trnava a okolie z neba. CBS 2020. ISBN 978-80-8144-269-8
• Martin Kmeť a kol.: Čarovné sakrálne pamiatky Slovenska. CBS 2020. ISBN 978-80-8144-279-7

Osobnosti z farnosti

• Gabriela Spustová Izakovičová: Rytier a pevec Viliam Turčány. RUAH 2018. ISBN 978-80-89604-37-1
• Etela Viskupičová: Personálna bibliografia Viliama Turčányho. Univerzitná knižnica v Bratislave 1997. ISBN 80-85170-21-3
• Magdaléna Hajnošová: František Hečko – život a Červené víno. DAJAMA 2015. ISBN 978-80-8136-047-3
• František Hečko, Mária Jančová: Denníky 1938 – 1960. Marenčin PT 2011. ISBN 978-80-8114-079-2
• Ľubomír Podušel: Jozef Ilavský – obraz krajiny a človeka. Media Esprit 2022. ISBN 978-80-974124-0-1
• Michal Krauter: Polyvalentnosť poézie Gabriely Spustovej Izakovičovej. RUAH 2021. ISBN 978-80-60489-68-5
• Ivana Hečková: Jedna svieca nestačí. Ringier Slovakia Media 2022. ISBN 978-80-974226-0-8
• Stanislava Ernstová OSU: Pieseň vďaky Veľkňazovi Kristovi. Vydavateľstvo Petra Spustu 2011. ISBN 978-80-970508-5-6
• Stanislava Ernstová OSU: Cestou všeobecného kňazstva. RUAH 2013. ISBN 978-80-89604-03-6; Centrum Aletti 2020. ISBN 978-80-7412-371-9
• Stanislava Ernstová OSU: Osemdňová samota s Kristom Veľkňazom. RUAH 2015. ISBN 978-80-89604-18-0

Beletria zo života regiónu

• František Hečko: Červené víno (necenzurovaná verzia). Vydavateľstvo Matice slovenskej 2013. ISBN 978-80-8115-155-2. Vydania spred roku 1990 poznačila cenzúra.
• Gabriela Spustová Izakovičová: Prsteň mojej (starej) mamy. RUAH 2012. ISBN 978-80-89604-01-02
• Gabriela Spustová Izakovičová: Domček na výslní. RUAH 2022. ISBN 978-80-89604-63-0

Bulletiny vydané pri výročiach

• Dychová hudba Suchovanka
• Spevácky zbor suchovských žien a Suchovský spevácky zbor
• Dobrovoľný hasičský zbor Suchá nad Parnou
• Dobrovoľný hasičský zbor Košolná
• TJ Vinohradník Suchá nad Parnou
• TJ Družstevník Košolná
• TJ Družstevník Zvončín

Farský časopis

Príspevky o histórii a živote farnosti vychádzajú pravidelne vo farskom časopise Duchovné ozveny. Celý archív čísel je na tejto stránke.

Pramene

Texty o kostoloch, kaplnkách, sochách a reholiach vychádzajú najmä z knihy Viktora Mišutha Z dejín farnosti Suchá nad Parnou (2012), z ktorej sú aj fotografie. Ostatné texty o dejinách farnosti a rodákoch vychádzajú z nepublikovaného spracovania dejín farnosti z obdobia okolo roku 2010, z článkov vo farskom časopise Duchovné ozveny a z monografie Suchá nad Parnou 1251 – 2001. Ak nájdete nepresnosť, dajte nám prosím vedieť na farský úrad.

Prosba

Pripravujeme písanie dejín farnosti. Ak máte doma staré fotografie, dokumenty alebo spomienky týkajúce sa kostolov a farského života, ozvite sa prosím na farský úrad.